Večerná rozprávka

Bol raz jeden les, v ktorého hlbinách žila prefíkaná líška Rob. Robi, ako väčšina líšok, bol vždy pripravený na triky a triky, ale nikdy nebol zlý. Jedného dňa však do lesa prišiel cudzinec. Bol to obrovský čierny havran zvaný Ráfis. Ráfis bol povestný svojou bezbožnosťou a kamkoľvek prišiel, vždy spôsobil problémy.

Ráfis videl Robovu jaskyňu a okamžite sformuloval plán, ako ukradnúť líške zásoby jedla. Vedel však, že Robi je prefíkaný a nebude to ľahké. Havran sa teda rozhodol zapojiť líšku do vlastnej hry.

"Robin!" kričal Ráfis, "Potrebujem pomoc! Stratil som krídla a nemôžem letieť domov. Prosím, pomôž mi!"

Robi, ktorý bol vždy pripravený pomôcť, veľa nepremýšľal. „Samozrejme, Ráfis, pomôžem ti,“ povedal a nasledoval havrana do svojej jaskyne. Ale Ráfis bol falošný, a len čo sa líška otočila chrbtom, schmatol všetko jedlo a odletel s ním preč.

Keď sa Robi vrátil, bol smutný, keď videl, že všetko jeho jedlo je preč. Nebol však zatrpknutý, pretože vedel, že jeho prefíkanosť mu pomôže.

V tú noc Robi vymyslel plán. Vedel, že Ráfis sa vráti po jedlo a tieto poznatky využil. Za vchodom do jaskyne schoval veľký kôš a čakal, kým sa havran vráti.

Ako sa dalo očakávať, stalo sa. Ráfis sa vrátil, aby ukradol ďalšie jedlo. Ale keď vošiel do jaskyne, Robi zrazu vyskočil a zhodil naň kôš. Ráfis sa prekvapene zapotácal, no nedokázal sa vyslobodiť.

"Ráfis," povedal Robi, "prefíkanosť nie je o využívaní druhých. Mali by sme si pomáhať, nie ubližovať. Dúfam, že od dnešného dňa sa naučíš túto lekciu."

Ráfis zahanbene prikývol a Robi ho pustil z koša. Od toho dňa sa Ráfis naučil, že jeho prefíkanosťou nie je ubližovať iným, ale pomáhať im. A Robi zostal pomocníkom lesa, ktorý svoju prefíkanosť nikdy nepoužil zlým spôsobom.

V priebehu rokov sa havran a líška spriatelili a obaja sa učili jeden od druhého. Ráfis sa naučil, že sa neoplatí ubližovať iným, zatiaľ čo Robi sa stal ešte prefíkanejším, vždy pripraveným pomôcť zvieratám v problémoch.

Ich príbeh koluje lesom dodnes a každý, kto ho počuje, sa poučí: prefíkanosť sa nikdy nesmie spájať so zlom. Pretože ako sa Robi a Ráfis dozvedeli, skutočne silní a šťastní môžeme byť len vtedy, ak si budeme pomáhať namiesto toho, aby sme si ubližovali. A tak žili, kým nezomreli, šťastne a čestne.